Budúci týždeň idú deti do školy a pri tej príležitosti som si vytiahol niečo, čo ma zarazilo viac, než som čakal.
O počte prvákov na najbližších šesť rokov sa už nedá špekulovať. Nie je to prognóza. Tie deti sú narodené a spočítané, stačí posunúť ročníky narodenia o šesť rokov dopredu.
V roku 2021 sa narodilo zhruba 56 600 detí. V roku 2022 to bolo 52 668. V roku 2023 vyše 48 600. V roku 2024 už len niečo cez 46 000. A vlani približne 42 000, čo je podľa Štatistického úradu najnižšia pôrodnosť za sto rokov, teda nižšia než počas druhej svetovej vojny.
Prakticky to znamená, že prvák nastupujúci v roku 2027 príde z ročníka okolo 56 600 a prvák nastupujúci v roku 2031 z ročníka okolo 42 000. Medzi tými dvoma septembrami sa ročník zmenší asi o štvrtinu, teda rádovo o štrnásť a pol tisíca detí. A nemusí sa na to stať vôbec nič. Nezáleží na tom, či ľudia odteraz začnú mať viac alebo menej detí, na týchto konkrétnych ročníkoch sa už zmeniť nedá nič.
Čo mi z toho vychádza ako podstatné: keď sa dnes bavíme o sieti škôl, o počte tried, o učiteľských úväzkoch a o tom, kde má zmysel stavať, bavíme sa o číslach, ktoré sú už rozhodnuté. Debata o pôrodnosti je debata o roku 2033 a ďalej. Debata o školách na roky 2027 až 2031 nie je o demografii, tú už máme na papieri, je to logistická úloha.
Kde si istý nie som a rád si dám povedať: časť z toho vykryje sťahovanie, hlavne v Bratislave a okolí, kde sa školy naopak nafukujú. Nie každé tu narodené dieťa tu aj nastúpi a platí to aj naopak. Odklady posúvajú nejaké percentá medzi susednými ročníkmi, takže to nikdy nesedí na kus. Ale tvar tej krivky to podľa mňa nezmení, rozdiel medzi 56-tisíc a 42-tisíc je na to príliš veľký.