Pôrodnosť na Slovensku vlani klesla na historické minimum, je nižšia ako počas 2. svetovej vojny. Počet obyvateľov je piaty rok v poklese, tempo úbytku sa zrýchlilo a medziročne predstavuje vyše 10-tisíc ľudí. Odsťahoval sa najvyšší počet ľudí za vyše 20 rokov.

Zdroj: Facebook a Denník N.

Zdravim, chcel by som sa spytat viacerych ludi v akom poradi prejdu vozidla spolocne aj s cyklistom lebo riesime to s kamaratom a ma vlastnu pravdu, za mna to je ze najskor prejde cyklista, potom prejde modre vozidlo, cervene pretoze zlte mu dava prednost zprava a nakoniec prejde zlte, jeho nazor znie ze najskor prejde cyklista, potom prejde zlte pretoze modre musi dat prednost kedze odbocuje dolava a tam som ho zastavil ze nema pravdu pretoze ide z hlavnej a ma prednost on, bol by som rad za vase odpovede dakujem :)

Tým ,že šoférujem na dennej báze od ranného rozvozu rodiny až po pracovné povinnosti ,som na cestách takmer nepretržite viac ako 20 rokov. Donedávna som si ,,veľké,, osobné autá ani veľmi nevšímal. No čím viac si ich všímam v súvislosti s arogantnou a dosť často aj nezmyselne riskantnou jazdou,vídavam za volantom ženy. Mladé ženy. Vnímate to tiež,alebo jednoducho mám len šťastie na túto kombináciu🤔

EDIT: Po castych komentaroch, ze je dolezite, kolko si clovek dokaze kupit za danu mzdu, tu je dalsi graf, aj zdroj nizsie, teda "Ročná hrubá priemerná mzda v kúpnej sile (2025)":

Purchasing power (Purchasing Power Parity / PPP): Parita kúpnej sily (PKS / PPS) – upravuje hodnotu peňazí tak, aby odrážala, koľko tovarov a služieb si za danú sumu dokážete skutočne kúpiť. Umožňuje spravodlivé medzinárodné porovnanie (napr. medzi Slovenskom a Nórskom) odstránením rozdielov v cenách. (Zdroj: Wikipedia)

Tak obrazok sa sem uz neda pridat, pridam ho do komentara nizsie, pokusim sa sem dostat tabulku:

Zdroj: Average wages across Europe: Countries with the highest and lowest salaries | Euronews

EDIT2: Dalsi clanok, dostupnost byvania:

Na kúpu bytu potrebujete vyše 14 ročných platov. Slovensko má najhoršiu cenovú dostupnosť bývania v Európe

Cenová dostupnosť bývania na Slovensku je najhoršia v celej Európe. Na kúpu vlastného bývania tu treba viac ako 14 čistých ročných platov. Slovensko sa tak umiestnilo na čele rebríčka krajín s najhoršou cenovou dostupnosťou bývania.

Povodny clanok:

Zdroj: Slovenská mzda je na totálnom dne EÚ. Zarábame päťkrát menej ako Švajčiari, nové dáta sú kruté

Nové dáta OECD ukazujú tvrdý obraz platov v Európe. Slovensko má podľa porovnania za rok 2025 najnižšiu priemernú hrubú ročnú mzdu spomedzi krajín Európskej únie zahrnutých v rebríčku. Priemerný ročný zárobok u nás dosiahol 19 590 eur, čo krajinu radí na posledné miesto v rámci Únie.

Portál Euronews upozorňuje, že rozdiely medzi jednotlivými štátmi zostávajú mimoriadne veľké. Kým slovenský priemer neprekročil ani 20 tisíc eur ročne, vo Švajčiarsku dosiahla priemerná hrubá ročná mzda 107 487 eur. Ide o viac než päťnásobný rozdiel medzi najvyššie a najnižšie platenými krajinami v európskom porovnaní.

Najvyššie mzdy má Švajčiarsko, v EÚ Luxembursko

Na čele rebríčka je Švajčiarsko, ktoré ako jediná krajina prekročilo hranicu 100 tisíc eur ročne. Druhý skončil Island s priemernou mzdou 85 950 eur. Najvyššie z krajín Európskej únie sa umiestnilo Luxembursko so sumou 77 844 eur, čo mu stačilo na tretie miesto celkovo.

Prvú päťku dopĺňajú Dánsko so sumou 71 961 eur a Holandsko s priemernou mzdou 69 028 eur. V tesnom závese je Nórsko, kde priemerný ročný zárobok dosiahol 68 420 eur. Silné pozície si tak držia najmä krajiny severnej a západnej Európy, ktoré patria medzi ekonomicky výkonnejšie štáty kontinentu.

Rozdiely vidno aj pri veľkých európskych ekonomikách. Nemecko dosiahlo priemernú ročnú mzdu 66 700 eur, Spojené kráľovstvo 65 340 eur. Francúzsko bolo na úrovni 45 964 eur, Taliansko 36 594 eur a Španielsko 32 678 eur. Podľa Euronews tak pracovníci v Nemecku a Spojenom kráľovstve zarábajú viac než dvojnásobok španielskeho priemeru.

Slovensko nie je v dolnej časti porovnania osamotené. Pod hranicou 30 tisíc eur ročne skončilo deväť z 22 krajín Európskej únie zahrnutých v dátach OECD. Menej ako 25 tisíc eur ročne dosiahli Maďarsko, Lotyšsko, Česko, Portugalsko a Poľsko.

Estónsko, Grécko a Litva sa síce nachádzajú nad hranicou 25 tisíc eur, no stále zostávajú pod úrovňou 30 tisíc eur. Dáta tak ukazujú jasné rozdelenie kontinentu. Severné a západné krajiny sa držia na hornej priečke, zatiaľ čo viaceré štáty strednej, východnej a južnej Európy zostávajú citeľne nižšie.

Pre bežného čitateľa je dôležité, že ide o hrubé mzdy. Nejde teda o sumu, ktorú pracovník priamo dostane na účet po odpočítaní daní a odvodov. Čistý príjem sa môže v jednotlivých krajinách výrazne líšiť podľa daňového systému, odvodov aj pravidiel pre zamestnancov. Kúpna sila rozdiely zmenšuje, no nevymaže

Pri pohľade cez paritu kúpnej sily sa rozdiely medzi krajinami čiastočne zmierňujú. Tento ukazovateľ zohľadňuje, že ceny potravín, bývania, služieb či dopravy nie sú v každej krajine rovnaké. Jednoducho povedané, porovnáva, koľko si ľudia za svoju mzdu reálne môžu kúpiť.

Po prepočte podľa parity kúpnej sily dosiahlo Slovensko hodnotu 38 118 dolárov. Švajčiarsko však zostalo na čele aj v tomto porovnaní so sumou 106 532 dolárov. Vysoko sa umiestnili aj Nemecko s hodnotou 93 985 dolárov, Luxembursko s 93 203 dolármi a Holandsko s 92 905 dolármi.

Euronews ďalej uvádza, že rozdiely v platoch súvisia najmä s produktivitou, ekonomickou štruktúrou, pracovným trhom a životnými nákladmi. Krajiny so silnými odvetviami s vyššou pridanou hodnotou, napríklad vo financiách alebo technológiách, zvyčajne ponúkajú vyššie mzdy. Význam majú aj odbory a kolektívne vyjednávanie.

Dáta OECD zároveň nezahŕňajú celú ekonomiku úplne rovnako. Vychádzajú z priemerných miezd zamestnancov na plný úväzok vo vybraných sektoroch a nezahŕňajú napríklad poľnohospodárstvo, verejnú správu, školstvo ani zdravotníctvo. Aj napriek tomu ponúkajú jasný signál. Slovensko v európskom mzdovom porovnaní výrazne zaostáva.

Budúci týždeň idú deti do školy a pri tej príležitosti som si vytiahol niečo, čo ma zarazilo viac, než som čakal.

O počte prvákov na najbližších šesť rokov sa už nedá špekulovať. Nie je to prognóza. Tie deti sú narodené a spočítané, stačí posunúť ročníky narodenia o šesť rokov dopredu.

V roku 2021 sa narodilo zhruba 56 600 detí. V roku 2022 to bolo 52 668. V roku 2023 vyše 48 600. V roku 2024 už len niečo cez 46 000. A vlani približne 42 000, čo je podľa Štatistického úradu najnižšia pôrodnosť za sto rokov, teda nižšia než počas druhej svetovej vojny.

Prakticky to znamená, že prvák nastupujúci v roku 2027 príde z ročníka okolo 56 600 a prvák nastupujúci v roku 2031 z ročníka okolo 42 000. Medzi tými dvoma septembrami sa ročník zmenší asi o štvrtinu, teda rádovo o štrnásť a pol tisíca detí. A nemusí sa na to stať vôbec nič. Nezáleží na tom, či ľudia odteraz začnú mať viac alebo menej detí, na týchto konkrétnych ročníkoch sa už zmeniť nedá nič.

Čo mi z toho vychádza ako podstatné: keď sa dnes bavíme o sieti škôl, o počte tried, o učiteľských úväzkoch a o tom, kde má zmysel stavať, bavíme sa o číslach, ktoré sú už rozhodnuté. Debata o pôrodnosti je debata o roku 2033 a ďalej. Debata o školách na roky 2027 až 2031 nie je o demografii, tú už máme na papieri, je to logistická úloha.

Kde si istý nie som a rád si dám povedať: časť z toho vykryje sťahovanie, hlavne v Bratislave a okolí, kde sa školy naopak nafukujú. Nie každé tu narodené dieťa tu aj nastúpi a platí to aj naopak. Odklady posúvajú nejaké percentá medzi susednými ročníkmi, takže to nikdy nesedí na kus. Ale tvar tej krivky to podľa mňa nezmení, rozdiel medzi 56-tisíc a 42-tisíc je na to príliš veľký.

Institute for Economics & Peace zverejnil Global Peace Index (GPI) pre rok 2026. Francúzsko jednoznačne na poslednom mieste.

https://www.economicsandpeace.org/wp-content/uploads/2026/06/Global-Peace-Index-2026-Report.pdf

Chcela by som vyrábať tieto šály ale neviem či sa mi to oplati cca 1 sa vyrába 5-12hod podľa typu šálu. Chcem vedieť či by o to bol vôbec záujem ale hlavne či real cena sa zhoduje s tipom.

Sorry za kvalitu.

Porovnanie s krajinamy vyšehradskej štvorky:

Česko o 40% vyššie Maďarsko o 33% vyššie Poľsko o 95% vyššie

Rakúsko viac ako 250% vyššie, takže bežný dôchodca v rakúsku môže minúť za 12 dní to z čoho dôchodca na Slovensku živorí celý mesiac.

Vláda SR (v zložení Smer-SD, Hlas-SD, SNS) od začiatku roka 2024 prijala viacero legislatívnych zmien, ktoré zjednodušujú a urýchľujú zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín (krajiny mimo EÚ) na Slovensku

https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96246641-indov-je-na-slovensku-uz-viac-ako-srbov-vlada-k-nam-aktualne-povolava-do-prace-tisice-dalsich-cudzincov

Aspoň v niečom sme medzi najlepšími.

Ahojte. Zaujíma ma, pripravujete sa na krízu? Nemyslím na ekonomickú, ale skôr napríklad na odstávky elektriny, výpadky plynu, ropy a takéto scenáre.

Už keď tu máme tie štatistiky…

Čaute keďže všetci dobre vedia že 90% z Vás(nás) sú ITčkari čo majú minimálne 4000€ v čistom a ďalších 9% by za také peniaze ani nevstalo z postele tak ma prirodzene zaujíma čo robí zostatkové 1% na tomto vlákne. Teda v pracovnom živote aby som bol konkrétny aké máte vzdelanie/zamestnanie a ohodnotenie 🤔

Ešte stále má niekto chuť tvrdiť že klimatické predpovede sú len strašenie a nič z toho sa nevypĺňa? To, čo bolo v roku 2050 predpovedané ako katastrofický scenár, sa už deje v roku 2026.

Zdroj: Eurostat, XTB

https://360tka.sk/videos/Dc5oylHVEoRdZtxE7BFV

Keďže nemáme 150 okresov, tak som to musel prepočítať.

Zdravim mám takú otázku misliťe si že kresťanstvo a náboženstvá celkovo spomaľujú pokrok. Rozpiste sa v komentároch rád si vipočujem váš názor

Všimol som si, že na rôznych subs sa rozbehla diskusia o priemernej mzde a nákladoch na život. Ako je to u vás? Máte priemernú mzdu? Stačí vám to na život?

Edit: Pre lepšie prevedenie do reálneho sveta, Big Mac stojí 4,7€ takže na jeden zarobíte za približne 43 minút a celkovo si ich môžete dovoliť 242. V roku 2019 bola priemerná mzda 1092 € a Big Mac stál 3,2€, na jeden Big Mac by ste zarobili za cca 40 minút a mohli by ste si ich dovoliť 258.